Vzorná starostlivosť o svoje potomstvo
Včely nikdy neopúšťajú „svoje deti“., Musia nastať mimoriadne okolnosti v živote včelej rodiny, ktoré prinútia dospelé včely zlikvidovať časť potomstva, aby zachránili prežitie celej rodiny a vlastných génov. Niekedy dokonca opustia časť rodiny, zanechajú budúcu matku s plodovými plástami a mladuškami, ktoré sa o budúcu matku a liahnuce sa včely postarajú. Včely si udržujú v plodisku stálu teplotu a vysokú relatívnu vlhkosť. Podobne ako je tomu v matkinej maternici. Majú jednu matku a každý rok si vychovajú len niekoľko nových, z nich si vyberajú tú najlepšiu. Stará matka s polovicou včelstva z úľa odlieta a zakladá si nové hniezdo – takéto včelstvo voláme roj. Matka, ktorá ostala v pôvodnom úli, si musí vybudovať novú rodinu s pomocou len malého počtu mladušiek a plodu, ktorý zanechala pôvodná rodina.
Mimoriadna organizácia a deľba práce
V úli má každý svoju úlohu. Deľba práce sa zabezpečuje prirodzene, podľa veku každej jednej včely. Tie najmladšie sa hneď po vyliahnutí stávajú čističkami. Približne od tretieho dňa života sa starajú o plod – kŕmia matku a vyvíjajúci sa plod. Staviteľky stavajú voskové plásty, spracovateľky premieňajú nektár na med, lietavky zháňajú peľ, nektár, propolis a vodu. Pátračky preskúmavajú okolité zdroje potravy a vracajú sa do úľa verbovať ďalšie včely, ktoré privedú až k zdroju potravy. Strážkyne hliadkujú vstup do úľa. Ak si to situácia vyžiada, z lietaviek sa stanú opäť staviteľky, čističky, krmičky alebo strážkyne úľa.
