Nápad vytvoriť nadrozmernú umeleckú výstavu o včelách, ich prirodzených prejavoch – stavba včelích plástov, produkcia medu, zber propolisu a peľu – ako aj ich fenomenálnom živote mi vírila hlavou už aspoň tri roky. Práca na samotnom diele začala v momente, keď som sa definitívne rozhodla, že dávam v práci výpoveď a chcem sa najbližšie roky naplno venovať len včelárskym projektom od umenia cez výskum až po samotné remeselné spracovanie medu a včelích produktov.
Chcela som priblížiť život včiel iným spôsobom ako je to tradične zobrazované cez fotografiu a grafický dizajn, hoci aj tieto formy umenia sú na výstave prítomné. Najviac sa na realizácii podieľal môj kamarát, maliar a architekt, Peťo Vranka, ktorý podobne ako ja (ale on ešte o čosi viac) chcel stvárniť časť sveta včiel pomocou 3D objektov a tak začali vznikať včelie bunky, ktoré vystupujú z maľby. 3D objekty tvoril mladý začínajúci sochár Stanko Krajčí a hlavu liahnucej sa včely robila skvelá medovnikárka, Mária Muráriková, ktorá svojimi dielami očarúva svet a tak tomu je aj na tomto panely. Hlava tvorí dominantu výstavy.
Pílky, sadra a nočné šichty
Pri tvorbe včelích buniek bolo potrebné kde tu improvizovať ako je tomu podobne aj v riadnom živote včiel, aj ony keď treba bunky postavia nepravidelne. Nie všetko je podľa presnej šesťuhoľníkovej šablóny. Aj my sme kde tu niečo odpílili a inde zasa pridali. Bunky bolo potrebné vytvarovať pomocou styroduru, silikónu a sadry, aby vyzerali plastickejšie, podobne ako je to v prírode.
