Včely medonosné si vytvárajú materiál na stavbu voskových plástov chemickými procesmi v ich tele, a to ich značne odlišuje od tisícov druhov včiel samotárok. Vo všeobecnosti v prírode by sme našli len málo živočíchov, ktoré si produkujú materiál na stavbu svojho príbytku vo vlastnej “chemickej továrni”.
Nielenže si vyrábajú vosk na stavbu plástov samy, ale dokážu ovplyvňovať jeho kvalitu a tým aj vlastnosti dospelých včiel, ale o tom si povieme niekedy na budúce.
Na spracovanie jednej voskovej šupinky potrebuje včela asi 4 minúty. Zo 100 g vosku je schopná vytvoriť približne 8 000 buniek – to je rozmer obojstranne vybudovaného plástu rámika B10. Jeden plást predstavuje asi 125 000 voskových šupiniek. Zo 7,5 kg medu vyprodukuje silný roj približne 100 000 buniek, pričom na začiatku má roj z pôvodného hniezda zásoby sotva tak na 5 000 buniek.
Hrúbka stien je 0,07 mm, uhly zvierajú 120° a uhol bunky smeruje smerom dohora, aby sa nevylial uložený nektár. Uličky medzi plástami tvoria 8 až 10 mm.
Pomocou zmyslových orgánov na nohách dokážu vnímať gravitáciu zeme a stavať plásty zvislo odhora nadol.
Chemickým rozborom sa zistilo, že vosk tvorí viac ako 300 rôznych chemických zlúčenín, vďaka čomu sú plásty tak tvárne a dokážu ovplyvniť vlastnosti jeho obyvateľov – matku, plod, robotnice a trúdov. Netreba zabudnúť ani na vlastnosti a kvalitu medu, ktorý v plástoch dozrieva, propolis, ktorým včely chránia vstup do každej bunky ako aj materskú kašičku či peľ.
Plásty tvoria teda integrálnu súčasť včelieho organizmu. Jedine z chemicky neošetrovaných včelstiev získame vosk najvyššej kvality. Pre včely sú plásty kolískou pre vyvíjajúce sa včely. Komunikačnou cestou pre výmenu druhu, množstva a spôsobu šírenia informácií ale aj premenenou energiou, ktorú včely získavajú z peľu a medu.
Ak nemáte dostatočné množstvo vlastného vosku na výrobu medzistienok, nechajte radšej včely vystavať si plodiskové medistienky samy bez voskovej predlohy.
